Miesto, kde sa zastaví čas

Autor článku: Filip Zeleňák

"Sú dni, keď svet beží rýchlejšie, než sme schopní dýchať.
A sú miesta, kde sa čas spomalí tak, že si naň spomenieme."

Niektoré chvíle neprichádzajú preto, aby zmenili náš život. Prichádzajú preto, aby nám pripomenuli, že život už teraz má hodnotu, len ju v hluku nevidíme. Stačí na chvíľu zastať — a uvedomiť si, že ticho, ktoré sme hľadali, bolo tu stále. Nie mimo nás, ale v nás.

Miesta, ktoré nás volajú 

Niekedy sa to stane úplne obyčajne. Zrazu si všimneme lúku, ktorú sme vždy len prešli. Chodník, ktorý sme považovali za "obyčajný". Strom, pri ktorom sme nikdy nezastali. A práve tam nás to zastaví.

Nie veľkoleposť nám berie dych. Ale jednoduchosť, ktorá nám dovolí znova sa nadýchnuť. V týchto momentoch sa niečo vracia. Spomienka, ktorá nebola zabudnutá, len zasypaná. Pokoj, ktorý bol prítomný, len prehlušený. Rytmus, ktorý nepatrí svetu, ale nám.

Človek sedí. Díva sa. A nič nemusí. A práve v tom "nič" je všetko.

Keď sa hmla zodvihne 

Hmla v doline je zvláštny svet. Zakryje hranice. Zjemní hrany. Zastaví orientáciu v priestore a čase. A tak sa pozornosť obracia dovnútra. Zrazu už nehľadáme, kam vedie cesta. Ale čo sa deje v nás.

Hmla nás učí dôverovať kroku. Učí nás ísť pomaly.  Učí nás nepýtať si na všetko odpoveď.

Lebo odpoveď neprichádza z hlavy. Ona doznieva v srdci.

Čas, ktorý netlačí 

Čas sa nezrýchľuje ani nespomaľuje. Mení sa len to, ako ho cítime. V meste ho meriame podľa kalendára. V práci podľa úloh. V stretnutiach podľa slov. Ale v prírode nemá čas hranice.

V tichu lesa čas nerobí hluk. V hmle času nevidíme tvár. Na lúke čas len je. A práve tam sa človek učí, že život nemusí byť zaplnený, aby bol úplný.

Návrat 

Keď sa vrátime späť, neodchádzame rovnakí. Nie preto, že by sa svet zmenil. Ale preto, že my sme si dovolili byť prítomní.

Život nie je vo veľkých okamihoch. Život je v malých, nenápadných tichách, ktoré necháme, aby sa nás dotkli. A tak, keď príde ďalší deň, keď svet opäť zrýchli, keď myšlienky budú chcieť utekať, tak si môžeme spomenúť na to miesto.

To, kde sa čas zastavil. To, kde sme si dovolili dýchať. To, kde sme boli na chvíľu naozaj tu.

Výzva čitateľovi 

Tento týždeň skús nenájsť cieľ. Skús nájsť zastavenie. Choď tam, kde to možno ani nevyzerá "zaujímavo". Choď pomaly. Dýchaj hlboko.

A keď príde chvíľa, ktorá sa ťa dotkne nechaj ju doznieť. Ak chceš, podel sa o to jedným slovom, jednou vetou, alebo tvojou fotkou.

Nie kvôli svetu. Kvôli sebe.