Dejiny písomníctva: Od prvých znakov k formovaniu svetovej literatúry

Autor článku: Filip Zeleňák

História písomníctva je jedným z najvýznamnejších míľnikov vývoja ľudskej civilizácie. Kým reč vznikla prirodzeným vývojom, písmo bolo vedomým vynálezom – nástrojom, ktorý umožnil premeniť pominuteľné slová na trvalý záznam. Vďaka nemu vznikla literatúra, systém poznania, kultúrna pamäť národov a napokon aj moderný svet, aký poznáme.

Tento článok ponúka ucelený prehľad o pôvode a vývoji písma a literárnej tvorby na všetkých kontinentoch.

I. Predpísomná komunikácia: obrazy, znaky a rituály 

Skôr než sa objavilo písmo, ľudia tisícročia komunikovali pomocou obrazov a symbolov. Najstaršie známe jaskynné maľby (napríklad Lascaux a Chauvet vo Francúzsku, okolo 30 000 – 35 000 pred n. l.) neslúžili iba ako umelecké vyjadrenie, ale pravdepodobne plnili aj komunikačnú, rituálnu či záznamovú funkciu.

Tieto obrazy však ešte nepredstavovali písmo – neexistoval medzi nimi jasný systém ani priame prepojenie s hovoreným jazykom.

II. Zrod písma: prvé civilizácie a najstaršie záznamy 

1. Mezopotámia – kolíska písomníctva (okolo 3400 – 3200 pred n. l.) 

Najstarším známym písmom sveta je sumerské klinové písmo, ktoré vzniklo v južnej Mezopotámii (dnešný Irak). Spočiatku malo podobu jednoduchých obrázkov znázorňujúcich predmety, postupne sa vyvinulo do komplexného systému klinových znakov vyrývaných do hlinených tabuliek.

Najstaršie texty boli hospodárske záznamy – inventáre, daňové záznamy, zoznamy obilia či dobytka. O niekoľko storočí neskôr sa však objavujú aj rozsiahle literárne diela, z ktorých najvýznamnejšie je Epos o Gilgamešovi (okolo 2100–2000 pred n. l.) – prvý známy svetový epos.

2. Egypt – hieroglyfy (okolo 3200 pred n. l.) 

Egyptské hieroglyfické písmo vzniklo približne v rovnakom období ako klinové písmo. Používalo vyše 700 znakových symbolov a kombinovalo ideografické, fonetické aj logografické prvky. Zapisovalo sa do kameňa, dreva alebo na papyrus. Egyptskí pisári vytvorili:

• náboženské texty (Knihy mrtvých),

• odbornú literatúru,

• kráľovské nápisy,

• poéziu a hymny.

Egyptská literárna tradícia zásadne ovplyvnila Stredomorie i neskorší vývoj abecedy.

3. Indus a Východná Ázia 

a) Písmo civilizácie Indu (Harappa, Mohendžo-daro, okolo 2600 pred n. l.)

Indské znaky patria medzi najstaršie, no dodnes zostávajú neprečítané. Ich jazyková štruktúra nie je definitívne známa.

b) Čína – kostné a bronzové písmo (od 1200 pred n. l.)

V Číne sa vyvinul jeden z najtrvalejších písmových systémov sveta. Najstaršie texty sú veštecké nápisy na korytnačích pancieroch z obdobia dynastie Šang. Čínske písmo je logografické a jeho vývoj je neprerušený – moderná čínština nesie stopy starých znakov starých viac než 3000 rokov.

4. Mezoamerika – písma bez kontaktu so Starým svetom 

Mayské písmo (od 300 pred n. l.) je najkomplexnejším systémom písma Ameriky. Vyvinulo sa nezávisle a obsahuje tak fonetické, ako aj logografické prvky. Dochovali sa astronomické záznamy, kráľovské kroniky aj epické nápisy.

III. Zrod abecedy: fenomén, ktorý zmenil svet

Feníčania – prvá plnohodnotná abeceda (okolo 1200 pred n. l.) 

Feníčania, moreplavci z východného Stredomoria, vytvorili abecedu založenú na fonetických znakoch. Obsahovala len spoluhlásky, ale bola jednoduchá, ľahko osvojiteľná a rýchlo sa šírila. Z feníčanskej abecedy vznikli:

• grécka abeceda (doplnila samohlásky),

• z nej latinka, ktorú používame dnes,

• aramejská sústava, z ktorej vzišlo hebrejské aj arabské písmo.

Toto je zlomový okamih dejín písomníctva – písmo sa stáva dostupnejším a neskôr základom masovej gramotnosti.

IV. Antika: literatúra ako vysoké umenie 

Gréci vytvorili žánre, ktoré tvoria základ európskej literatúry:

• epos (Homér: Ilias, Odysea)

• dráma (Aischylos, Sofokles, Euripides)

• filozofický dialóg (Platón)

• historická próza (Herodotos, Thukydides)

Rimania rozvíjali latinský literárny jazyk – Vergílius, Ovídius, Cicero, Seneca. Latinská literatúra sa stala pilierom európskej vzdelanosti na ďalších 1500 rokov.

V. Stredovek: pergamen, rukopisy a vznik národných literatúr 

Po páde Západorímskej ríše sa centrami písomníctva stali kláštory. Vznikali iluminované rukopisy, preklady Biblie, kroniky a prvé texty vznikajúce v národných jazykoch. V Európe sa objavujú:

• staroslovienčina (Konštantín a Metod, 9. storočie),

• staroanglická literatúra (Beowulf),

• nórske ságy,

• slovenské stredoveké legendy a listiny.

VI. Renesancia a moderný vek: nový svet knihy

Vynález kníhtlače Johannom Gutenbergom (okolo 1450) znamenal revolúciu. Texty sa začali šíriť masovo, gramotnosť stúpala a literárna tvorba sa demokratizovala. Vznikajú:

• moderné romány (Cervantes: Don Quijote, 1605),

• nové formy poézie (Dante, Petrarca),

• vedecké spisy (Newton, Galileo),

• filozofické traktáty (Montaigne, Descartes).

Literatúra sa stáva nástrojom poznania, kritiky a spoločenskej zmeny.

VII. 19. – 21. storočie: literatúra v ére technológií 

Od realizmu cez modernizmus až po postmodernu sa literárna tvorba neustále menila. V 20. storočí výrazne vzrástla produkcia literatúry v dôsledku:

• masového školstva,

• rýchlej knižničnej a tlačiarenskej techniky,

• digitalizácie a internetu.

Vznikajú nové žánre: sci-fi, fantasy, reportážna próza .Dnes žijeme v období, keď literatúra existuje v tlačenej aj digitálnej podobe, pričom písmo je pevnou súčasťou každodenného života.

Záver 

Dejiny písomníctva sú dejinami ľudského myslenia. Od prvých klinov na hlinených tabuľkách až po digitálne texty v smartfónoch prešlo písmo tisícročiami vývoja, no jeho podstata zostáva rovnaká: zachytiť slovo, poznanie a príbeh tak, aby pretrvali. Písomníctvo je zrkadlom civilizácie — a literatúra jej hlasom.